Po stopách historie potápění na Slovensku

Tri dni prekvapení alebo z histórie potápania na Slovensku
Napísal: Miroslav Zverka, 10. 09. 2009
Článok doplnili: Peter Ferdinandy, Ľubomír Kurian

O tom, že aj dnes sa v potápačskom zákulisí Slovenska deje veľa významných podujatí, i keď sa to na prvý pohľad nezdá, už nemusím presviedčať žiadneho „skalného“ slovenského potápača. No musím konštatovať, že len vďaka láske a odhodlaniu nadšencov obetovať svoj voľný čas, môže prebiehať nielen ďalší rozvoj potápania, ale aj zbieranie poznatkov z histórie o potápačskom dianí. Som nesmierne rád, že niekoľkých, dá sa povedať, až veľmi zanietených nadšencov poznám osobne a priznávam, že ich aktivity aj mňa stále posúvajú ďalej. Dôkazom toho je aj nasledovný príbeh, ktorý som s nimi prežil.

Počas posledného júlového týždňa, len dva týždne po Potápačskom tábore 2009, som od môjho priateľa Petra Ferdinandyho dostal výnimočné pozvanie na stretnutie potápačov, ktorí si pamätajú viac, než možno my mladí dokopy vieme. Išlo o prvé stretnutie členov Společnosti pro histórii potápění ČR (viď. http://www.hdsczech.cz) s pamätníkmi potápania na východe Slovenska. A keďže jeden z cieľov spoločnosti je spísať a uchovávať históriu potápania pre ďaľšie generácie, vrátane historického výstroja a dokumentácie, na území Čiech, Moravy a Slovenska, tak i spomínané stretnutie sa nieslo v tomto duchu. Jeho výnimočnosť doplnila návšteva dvoch významných historikov potápania z Austrálie a Čiech, ktorí sa v tomto dianí osobne angažujú už niekoľko rokov. Stretnutie v Košiciach zorganizoval vďaka dobrým dlhoročným osobným kontaktom s väčšinou zúčastnených Peter Ferdinandy. Pretože som si bol vedomý významnosti tejto udalosti v histórii slovenského potápania, právom som bol nadšený, že sa tohoto stretnutia budem môcť zúčastniť.

V sobotu ráno 22. 08. 2009 sme čakali s Petrom Ferdinandym na stanici v Poprade vzácnu návštevu, členov spoločnosti HDS CZ, ktorú tvorili: Josef Dvořáček z Ostravy, 1. Místopředseda spoločnosti a Petr Katz z austrálskej Sydney, svetovo známy historik potápania, člen viacerých historických potápačských spoločností po celom svete a iniciátor založenia HDS CZ. Dlhé roky pôsobil ako konštruktér v Aquacentre, bývalej čs. firme na výrobu potápačských potrieb, čo neskôr využil ako autor dokumentu: Čs. Potápěčské přístroje a automatiky. Po odchode do Austrálie sa podieľal na konštrukcii potápačskych zariadení vo firme SEA Hornet (viď. www.seahornet.com).


Po krátkom zvítaní sa sme nastúpili do auta a Peter nám pripravil malé prekvapenie. Absolvovali sme výlet po blízkych krásach Slovenského raja. Nevynechali sme výhľad na Kráľovú holu, prechádzku Stratenským kaňonom, navštívili sme vodnú nádrž Palcmanskú mašu, kedysi obľúbenú lokalitu potápania – Hans Jakubovú (žiaľ, už pre verejnosť neprístupnú), ako aj prameň a meandre Hrona pri rázovitej horehronskej dedinke Telgárt. Samozrejme, celou cestou nás Peter upozorňoval na zaujímavosti vyskytujúce sa v okolí počas cesty. Priznávam, ani ja som nevedel, že nenápadný kopček hneď za Popradom rozdeľuje jednotlivé povodia rieky Poprad, ktorá končí v Baltickom mori a rieky Hornád, ktorá tečie do Čierneho mora. Už od prvej chvíle mi bolo jasné, že my dvaja s Petrom Katzom toho počas cesty veľa nenahovoríme. Šofér Peter Ferdinandy a spolujazdec Josef Dvořáček (Pepo, ako ho všetci volajú) začali viesť spomienkové rozhovory takou kadenciou slov a gestikuláciou rúk (a to pritom cesta viedla cez množstvo kopcov – no Peter viedol auto pozorne) a takým množstvom informácií, že som sa radšej venoval kamere, ktorú som mal v rukách. Snažil som sa zachytiť aspoň niečo z nádhernej prírody v tomto kúte Slovenska, ktorý vedie k Petrovmu bydlisku. A naozaj, je tu čo obdivovať.

Ponáhľali sme sa k Petrovi domov do Revúcej na obed, ktorý nám pripravila veľmi milá Petrova manželka Reginka. Prekvapila nás miestnou kulinárskou špecialitkou – Gemerskými guľkami. Hostitelia nám predviedli a umožnili vyskúšať tri možné varianty pri ich konzumácii. (Recept od Petra na vyžiadanie). Pri chutnom jedle sa konečne spomínaní dvaja páni utíšili a mne odľahlo v ušiach nielen z auta, ale aj z výškových rozdielov cesty po okolitých kopcoch. Priznám sa, že som gemerskú pochúťku jedol prvýkrát a na moje prekvapenie ma jej chuť príjemne prekvapila, rovnako ako prísediacich. V kombinácii s dobrým vínkom z Petrovej pivnice to bolo veľmi milé privítanie. S vďakou sme okúsili miestnu kuchyňu. Množstvo prijatej energie bolo treba efektívne využiť. Po takom perfektnom obede sa dali páni konečne do práce. Navštívili Petrov archív literatúry a sklad historického potápačského výstroja. Pri prezeraní množstva debien si Petr Katz iba povzdychol, že už dlhšie hľadá originál rezervy z fliaš súpravy PL 40. Možno mi neuveríte, ale siahol do jednej z nich, trochu v nej poprehadzoval zopár komponentov a s úsmevom šťastného malého chlapca vytiahol to, čo tak dlho hľadal. Opäť sa potvrdilo, že Peter Ferdinandy má bohatú zbierku všelijakého starého potápačského vercajchu. Pri prezeraní zbierky Petr objavil ďalšie originálne sety fliaš z AV 1, ktoré zatiaľ nemal zdokumentované, a tak som sa pustil do práce podľa jeho pokynov. Kým si jeden Peter robil malý poriadok, druhý v spolupráci so mnou dokumentoval, čo sa dalo. Počas našej zábavky sa Pepo hrabal v archíve literatúry rozloženom po celej ďalšej miestnosti a hľadal dôležité a usvedčujúce argumenty o potápačských udalostiach na území Slovenska. Našli sme ho pred poriadnou kopou materiálov.
Na tvári Petra Katze zase zažiaril úsmev, keď objavil v Petrovom archíve originálne výrobné protokoly tlakových fliaš, vyrobených pre súpravy PL 40 vo Vítkoviciach ešte v roku 1964, ktoré márne hľadal dlhé roky. Vida, konečne ich má. Snažil som sa pozrieť si aspoň časť tých dokumentov, čo boli všade vôkol porozkladané. Ak by som si to chcel pozrieť celé, tak by som na to potreboval viac ako jeden týždeň. Po usilovnej práci nás čakala výborná večera, počas ktorej si pri dobrom vínku páni zaspomínali na dávnejšie časy. Pomerne skoro sme sa pobrali spať, čakal nás napínavý deň – stretnutie pamätníkov potápačov v Košiciach.

V nedeľu ráno sme po skorých raňajkách zbalili všetko potrebné a vydali sa na cestu. Zastavili sme sa ešte v Rožňave, kde sme od priateľa Paľka Horváta z Baníckeho múzea zobrali na stretnutie pár kníh. Paľko je spoluautorom knihy o Viliamovi Rozložníkovi, prvom slovenskom speleopotápačovi na Slovensku, ktorý už 13. 11. 1955 uskutočnil prvý úspešný potápačský prienik sifónu s prístrojom v Brzotínskej jaskyni v Slovenskom krase. Situácia v aute bola obdobná ako v predchádzajúci deň – vpredu zvuk a obraz, vzadu ticho. Na mieste stretnutia nás už čakalo niekoľko priateľov. Kým prišli ostatní, pripravili sme techniku a tešili sa, že nie sme sami.
Na stretnutie prichádzali ďalší a ďalší. Vrúcne objatia, výmena úsmevov, podanie rúk, výmena spomienok. Niet sa čo čudovať, podaktorí sa stretli po viac ako štyridsiatich rokoch. A bolo na čo spomínať, stretli sa jaskyniari-potápači, ktorí začínali pri objavení jaskyne Teplica v Tisovci. Autor útlej knižky o speleopotápaní – V zaplavených hlbinách pod Tisovským a Muránskym hradom – Zbyňo Nišponský sa po rokoch stretol s priateľmi, s ktorými tam zo speleológiou začínal. Veď s Paľom Berešom aj Adolfom Maternom sa nestretáva často, i keď sú všetci v Košiciach. S úsmevom na tvári vítal Žigmund Štiavnický svojich bývalých kolegov aj pretekárov z Vrcholového strediska mládeže v plutvovom plávaní. Hoci Zlatica Švestková, Eva Žiaková, Otto Vénos, Peter Tropp a Števo Andrássy dávno už nie sú mládežníci, mládežníckú iskru im čas rozhodne neubral. Aj Žigovi bývalí kolegovia z klubu Triton Košice, Fero Kľačanský a Karol Kýza vytiahli množstvo fotografií zo spoločných akcií, nad ktorými spomínali na začiatky potápania v Košiciach, spolu so Števom Andrássym a Petrom Troppom. Nehovoriac o stretnutí Žiga a Pepa, ktorí sa nevideli od kurzu zvárania pod vodou a to prešlo dobrých 45 rokov. Nesmieme zabudnúť na celú garnitúru speleopotápačov z bývalej skupiny Aquaspel Košice. Znovu po rokoch sa v starej zostave stretli legendy ako Tibor Sasvári, Jožko Rodák a Janko Števko. Prišiel i Zbyňo Valenta, ktorý sa od orientačného potápania prepracoval k speleopotápaniu, pri ktorom vydržal dodnes. Slovami Ľuba Kuriána: „Počas tejto cesty prešiel aj úvodným obdobím freedivingu, keď o tom na Slovensku ešte nikto ani nehovoril. Dodnes niektorým z nás odovzdáva svoje skúsenosti a poznatky, ktoré má o našich slovenských jaskyniach. Tým je pre nás živým zdrojom informácií, ktoré sú na nezaplatenie.“ Samozrejme, nechýbali ani tí, ktorým mohli „starí páni“ odovzdať skúsenosti. Presne takto vyzerala prvá hodina stretnutia.

Po príhovore Petra Ferdinandyho a pozdravoch od priateľov, ktorí nemohli prísť, menovite Igora Čecha zo Skupiny pre výzkum pod vodou, ktorá pôsobila v 60-tych rokoch, Gusta Štibrániho, dlhoročného jaskyniara – legendy slovenskej speleológie, Vlada Manicu a Aleša Turzáka, pôsobiacich roky v Aquaspele, dostal slovo Pepo Dvořáček. V krátkosti predstavil Společnost pro historii potápění a všetkým prítomným objasnil ako môžu pomôcť pri dokumentovaní histórie potápania a zachraňovaní zbierok historického potápačského výstroja.

Aby sa prítomným lepšie spomínalo, mali možnosť pozrieť si historické filmy a prezentácie, ktoré už v minulosti pripravili organizátori stretnutia. Príspevky zachytávali kúsok toho, čo by sa dalo pomenovať ako počiatky potápania a výroba potápačského výstroja na našom území. Staršie záznamy dopĺňali krátke videá zo súčasnosti. Hrubá poznámková kniha (vyše tristostranová), ktorú doteraz dal dokopy Josef Dvořáček, zachytáva známu históriu potápania na území bývalého Československa. Putovala z rúk do rúk, od jedného páru zvedavých očí ku druhému. Postupne sa zanášali opravy textov, dátumy, dopĺňali sa informácie. Na stole sa rozkladali fotografie z minulosti. Snažil som sa zachytiť atmosféru kamerou a fotoaparátom, ale v jednej chvíli som si uvedomil, že je nad moje možnosti všetko to zaznamenať. To jednoducho treba zažiť. Bol som rád, že túto skúsenosť som mohol spoluzdieľať s Ľubomírom Kurianom, ktorý s obrovskym záujmom počúval rozprávanie „starých pánov“ o ich prieskumoch jaskýň, pretože chce naviazať na ich snahy a pokračovať v speleopotápačskom prieskume tam, kam sa už oni nedostali. Sledovali sme a vnímali okamiky písania slovenskej histórie potápania. Stretnutie bolo príležitosťou vypočuť si skúsenosti od ľudí, ktorí už dávno pred nami objavovali čaro, ktoré nás všetkých spája – túžba nahliadnuť pod hladinu.

V poobedných hodinách prišli ďalšie významné osobnosti slovenského speleopotápania – Zdenko Hochmuth s kolegami prišli priamo z akcie, z prieskumu jaskyne Skalistý potok. Zdenom prezentované historické fotografie z počiatkov potápania v slovenských jaskyniach, na ktorých sme videli vtedy ešte mladého, a dnes už známeho speleopotápača, Daniela Hutňana, vypovedali o dianí a nadviazaní činnosti na ich predchodcov – priekopníkov speleopotápania na našom území.
Priamo Zdenkom darovaný historický vodotesný obal vlastnej výroby na videokameru Sony, ktorá zaznamenávala kúsok histórie speleopotápania v jaskyniach, veľmi potešil nového vlastníka – Petra Ferdinandyho. Ten má pre obal novú úlohu – rozšíri rady exponátov pripravovanej stálej expozície o histórii speleopotápania na Slovensku.

Čas pokročil a nasledovalo postupné lúčenie. Ešte doplnenie vzájomných kontaktov a pobrali sme sa na spiatočnú cestu doplnenú Petrovým náučným výkladom o okolí, veď sme prechádzali Slovenským krasom. Prechádzali sme oblasťou, kde sa nachádza Skalistý potok, Krásnohorská, Brzotínska, Gombasecká jaskyňa, Hučiaca vyvieračka a Silická ľadnica. Všetko známe lokality pôsobenia slovenských speleopotápačov v minulosti, no i teraz. Vo večerných hodinách sme sa pri lahodnom muškátovom moku venovali Pepovej potápačskej „encyklopédii“. Nedalo mi to spať. Jednoducho túžba spoznať viac bola silnejšia ako moja únava, a tak som čítal, písal a porovnával do neskorých hodín. A skoro ráno opäť znovu.

Ako pokročil čas, museli sme sa pobrať na spiatočnú cestu domov. Peter nás odviezol do Popradu. Cesta v aute mala opäť rovnaký scenár a obsadenie úloh. Vpredu obraz a zvuk, vzadu ticho. Ale to ticho bolo len prejavom spomínania a zaznamenávania kúsočkov pravdy o histórii potápania, aby sme sa o tie poznatky mohli podeliť aj s ostatnými. Časť spoločnej cesty vlakom s Josefom Dvořáčkom a Petrem Katzom som využil na objasnenie niekoľko pre mňa nejasných otázok. V niektorých veciach sa mi rozjasnilo viacej, než som si vedel predstaviť. Plný úžasu a nadšenia som sa s pánmi v Žiline rozlúčil s tým, že sa už teším na schôdzu HDS CZ, ktorá sa uskutoční o dva mesiace.

Nie je veľa dní v živote človeka, ktoré vám posilnia vašu túžbu objavovať a skúmať. Ale tieto tri dni boli presne o tom. Môžeme obaja s Ľubomírom Kurianom povedať, že stretnutie splnilo niekoľkonásobne naše očakávania a sme si vedomí toho, že bude určite významným bodom v našej v histórii potápania. Tento príbeh pre nás nie je jediným odkazom zo spomínaného stretnutia.

Zároveň vás chceme vyzvať o pomoc. Pokiaľ máte kontakty na ľudí, ktorí by nám vedeli pomôcť pri zhromažďovaní historického výstroja, literatúry a vedeli by podať informácie o výrobe výstroja, či o samotnom potápaní na Slovensku, pošlite nám ich. Pokiaľ máte záujem o literatúru vrátane časopisov venujúcich sa potápaniu, či histórii potápania, neváhajte sa ozvať. Naše kontakty:
Peter Ferdinandy, pcvega@pobox.sk, +421 905 289 077
(cez Petra je možnosť zohnať knihy spomínané v texte o speleopotápaní)
Ľubomír Kurian, lubomir.kurian@gmail.com, +421 915 559 199
Miroslav Zverka, zverka@ovsiste.sk, +421 902 852 502

Zoznam ľudí, ktorí sa zúčastnili na stretnutí (kontakty na vyžiadanie):

Pavol Béreš – Košice

Ing.Josef Dvořáček – Ostrava Poruba, ČR

Peter Ferdinandy – Revúca

RNDr. Zdenko Hochmuth, CSc. – Prešov

Petr Katz – Sydney, Austrália

Ľubomír Kurian – Košice

Karol Kýza – Košice

František Kľačanský – Košice

Adolf Materna – Košice

Ing. Zbyhnev Nišponský – Košice

Ing. Josef Rodák – Košice

Prof. Ing. Tibor Sasvári, CSc. – Košice

Ján Števko – Košice

Mgr. Žigmund Štiavnický – Košice

Zlatica Švestková – Košice

MVDr. Zbyněk Valenta – Košice

Otakar Vénos –Košice

Miroslav Zverka – Bratislava

Doc. PhDr. Eva Žiaková, CSc. – Košice

Štefan Andrássy – Košice

Peter Tropp– Košice

Ing. Aleš Turzák– Košice



Zoznam ďalších, na ktorých máme kontakty:

MUDr. Igor Čech – Piešťany

Zpět na hlavní výpis