História a súčasnosť potápania v Košiciach do roku 2003

12.11. 2017
Košice – mesto ležiace v Košickej kotline na východe Slovenskej republiky má bohatú históriu ako mesto a križovatka ciest už v stredoveku. To však všetko poznáte. Čo možno nepoznáte je história potápania v Košiciach.

V krátkosti sa zmienim o dobe pred tým ako som sa začal venovať potápaniu ja. V Košiciach bolo niekoľko klubov: Nekton Košice – klub vysokoškolákov – veterinárov – páni Halakovský, Pantoflíček bývajúci zrejme v zahraničí (Klatovy), Triton Košice – klub temer s milionárskym zázemím, potom nečakane krachujúci s legendou košického potápania Žigom Štiavnickým. Z tých čias ostal občas aktívne sa venujúci potápaniu už len MVDr. Zbyněk Valenta, bývalý niekoľko násobný majster ČSSR v orientačnom potápaní a v plaveckom športe občas vídavame Zlaticu Švestkovú (Ponickú).

Okolo roku 1974 vznikol ďalší klub pri n.p. VSŽ Košice vďaka p. Lacovi Karamanovi. Pomáhali mu také mená ako Jano Števko, Vlado Manica, so športovcami pracovali páni Jožo Světlík, Peter Fotul a Joži Rudík. Výsledkom tejto práce boli vrcholoví pretekári Ondrej Gerenda, Nora Rudikova (Majorova – žijúca momentálne v Maďarsku), Laco Hrušč, Jožo Liba, Paľo Hlaučo, Eva Zálepová (Valentová) v orientačnom potápaní Iveta Pilecká (Rudíková), Zbyňo Valenta, Eva Špinerová (Žiaková) a iní. V tréningovom procese, ale aj v ostatnom potápaní nastalo veľké oživenie príchodom pána Vladimíra Valníčka z Brna.

Spomína Jozef Rodák: zľava Ing. Fero Štupák pred nim Zita Stranská, vedľa neviem, za ňou Peter Grossman, potom ja, vedľa Vlado Valníček (s bradou), vpredu Eva Špinerová Žiaková (neskôr tiež Majsterka ČSSR v orientačnom potápaní), za ňou s dlhými vlasmi Jozef Hodermarský, tie dve ženy s chlapom s okuliarmi neviem, potom Zorka Drotárova (Valničková) a Žigmund Štiavnický. Školenie rozhodcov v Drienovských kúpeľoch. Bolo to asi 18.4. do 20.4.1975.

Bolo založené stredisko vrcholového športu (SVŠ), ktoré dosiahlo veľké úspechy vďaka Ondrejovi Gerendovi, ktorý jediný dokázal v svojej dobe konkurovať sovietskym pretekárom. Bol držiteľom niekoľkých česko-slovenských rekordov s medailovými umiestneniami z vrcholných pretekov. V SVŠ ďalej trénovali Nora Rudiková, tiež držiteľka niekoľkých slovenských aj československých rekordov, Jaro Laincz, Monika Vítková (Lainczová) a iní, pod metodickým vedením p. Mira Dudiča a reprezentačného trénera p. Smolíka. Keďže SVŠ sa nestaral o vytvorenie základne pre dopĺňanie ďalších pretekárov bolo len otázkou času kedy SVŠ ukončí svoju činnosť. Po zániku SVŠ nastal útlm v športovej činnosti s malým množstvom pretekárov, ktorí však už nemali vrcholovú výkonnosť. Bola to skupina Jaro Majkrák, Jožo Spišák, Miro Bukovský, Vlado Hájek, Jožo Bujňák, Peter Lovecký, Jožo Lovecký, Stano Payer, Gabo Nagy a bohužiaľ len niekedy aj Peter Švestka. Výnimku tvorila stálica košického, československého a slovenského „orientárskeho“ športu Oľga Mikulíková (Fronková). V oblasti potápania okrem už spomenutých je potrebné ešte spomenúť aj Joža Sýkoru, dlhoročného predsedu PK VSŽ, fotografov Joža Válika, Roba Grilliho, potápačov Mira Kovalčíka, Jána Molnára, Kamilu Kóciovú, Bélu Kóciho, Paliho Semana, Milana Rendoša, inštruktora Aleša Turzáka, z mladších Petra Roľka, Miša Kravčíka, Andreja Čechutyho, Petra Krempaského, Tomáša Laincza a bratov Marištiakovcov (Lukáš a Tomáš).  

V súčasnosti (písané v roku 2001) sa aj v Košiciach prejavuje na činnosti slabé personálne vedenie Zväzu potápačov Slovenska (ZPS), keď výrazne klesá počet členov ZPS. Agilný klub vysokoškolákov sa dal pod hlavičku NAUI, Champión zanikol, potápačské centrum bolo rozhodnutím prezídia a výcvikovej komisie zrušené. Ale vznikol nový klub a potápačské centrum Potápač na čele s Ing. Fedorom, o činnosti ktorého bohužiaľ nemám žiadne informácie.
Ostatný potápačský šport momentálne na východe a bohužiaľ aj v Košiciach stagnuje ba priam vymiera. Proste nieto peňazí a ani záujmu. V roku 2000 sme sa nezúčastnili ani jedných pretekov, ba dokonca aj na preteky na voľnej vode, ktoré sme chceli usporiadať sa nikto neprihlásil. A v roku 2001 to bolo také isté. Moje pokusy aktivovať niektorých mladších pretekárov a prípadne ich pripraviť na preteky v orientačnom potápaní nevyšli. Uvidíme čo prinesie rok 2002. Možno na zjazde v máji 2002 bude konečne zvolené prezídium, ktorému pôjde o rozvoj potápania a aj o ostatných potápačov a nielen o svoju „RYŽU“.

Rok 2002 síce priniesol zmenu prezídia, ale potápanie a hlavne jeho zložka – športové potápanie asi na východe skončilo. Poslední aktívny športovci – Kravčík, Čechuty, Krempaský a  Tomáš Laincz nepokračujú a bratia Loveckí už prestali aj s občasným pretekaním. Oľga sa už plne venuje svojej rodine. Možno jej deti ak podrastú!?
Vo svete začína ožívať ďalšia staronová odnož potápania, ktorá teraz nesie názov Freediving alebo Nádychové potápanie. V Košiciach už sú prvé lastovičky v tomto odvetví. V decembri 2002 sa zúčastnili prvých pretekov na Slovensku. Výsledkový servis je na stránke Nádychové potápanie.

V roku 2003 čakám či niečo z toho bude. Je to šport nenáročný na tréning z  hľadiska kondície takže možno z toho niečo bude. Ale myslím si, že masový rozvoj tohto športu zatiaľ nehrozí. Aspoň v Košiciach určite nie.

Jozef  Rodák, 2006

Zdroj fotografií o plavárni: http://urbanexploration.sk/stara-mestska-plavaren/

http://www.teraz.sk/regiony/mestske-kupalisko-kosice-otvorenie/51139-clanok.html?mostViewedArticlesInSectionTab=1

https://kosice.korzar.sme.sk/c/6854848/v-obrazoch-obnovena-kunsthalle-a-mestska-plavaren-v-kosiciach.html

Zpět na hlavní výpis