Jaskyňa Bobačka – speleopotápačský prieskum v apríli 2016

V termíne 16.–17.04.2016 skupina jaskyniarov a speleopotápačov (spolu 16 ľudí) spoločnými silami zabezpečili speleopotápačský prieskum v jaskyni Bobačka ležiacej v Muránskej planine nad obcou Muránska Huta, neďaleko Tisovca. V pláne bol ponor v jazierku pod vodopádom v tzv. strednom sifóne. Plánovaná bola obhliadka súčasného stavu a ak to situácia umožní, ďalší prieskum. Rovnako tak aj v koncovom sifóne.

V sobotu 16.04.2016 Zuzana Schusterová zrealizovala zanorenie a prieskum v jazierku pod vodopádom. Priestor pod hladinou mal tendenciu pokračovať v ľavo a vpred od smeru zanorenia. Ale pre zhoršenú viditeľnosť sa nepodarilo viac zistiť, hoci Zuzka úspešne oboplávala pod hladinou celý obrys jazierka, pričom dosiahla hĺbku 5,4 m. Po jej ponore účastníci transportovali potápačský výstroj ku koncovému sifónu, kde sa zanoril Ján Blaho. Tomu sa taktiež podarilo overiť aktuálny stav a doplávať na koniec šnúry od Zdenka Hochmutha, ktorá bola ukončená približne 40 cm nad hladinou. Následne sa ešte poobzeral po okolí s cieľom identifikovať možné pokračovania a ukončil ponor. Z ponorov boli vyhotovené videozáznami, ktoré účastníci vo večerných hodinách podrobne preskúmali. Následne sa pripravili na ďalšie ponory počas nedele. Nedeľný vstup do jaskyne znamenal opätovný transport potápačského vybavenia k vodopádu a následne ku koncovému sifónu. Pod vodopádom sa zanoril Michal Ševeček so Zuzkou Schusterovou. Pokúsili sa postúpiť ďalej, ale na ich prekvapenie, vstup do jazierka bol úplne rozkalený a pod hladinou si uvedomili, že je to tam ako ementál (veľa slepých priestorov). Zaplávali okolo 12 m do vzdialenosti a dosiahli hĺbku približne 7 m. Teplota vody bola 6.2 st. Celsia. Pre zhoršenú viditeľnosť ďalší prieskum bol nereálny.

Po ich ponore nasledoval transport ku koncovému sifónu, kde sa opäť zanoril Michal so Zuzkou. Doplnené doterajšie informácie a záznamy o poznatky z predchádzajúceho dňa im dávali v čase zanorenia akú-takú nádej na ďalší postup. Dostali sa spoločne na koniec Hochmuthovej šnúry a odtiaľ Michal pokračoval svahom ťahajúcim sa mierne vpravo a padajúc prudko dole. Na konci sa musel prehrabávať sedimentom, riečnym pieskom a usadeninami aby sa dostal ku koncu. Ten je tvorený malou asi 10 cm vertikálnou puklinou, z ktorej prúdi voda. Strop je nízky len do 25 cm. Michalovi sa podarilo miesto nasnímať aj videokamerou. Počas Michalovej aktivity dole, Zuzka uskutočnila prieskum stropu sifónu. Aj jej sa podarilo tento priestor nasnímať. Teplota vody v tomto sifóne dosahovala 5.9 st. Celsia. Michal dosiahol vzdialenosť od zanorenia 22 m a maximálnu hĺbku na konci pri pukline 4.5 m. Už dávnejšie je známe, že koncový sifón nie je hlavným prítokom do hlavnej vetvy. Pre ďalší postup je potrebné vykonať opätovné spoznávanie lokality v spolupráci s miestnymi jaskyniarmi, ktorí veľmi pomohli a bez nich by sa tento podnik naozaj nedal zrealizovať. Následne z akcie Michal Ševeček spracoval technický denník so situačnou mapkou koncového sifónu. Fotodokumentáciu v priebehu soboty zabezpečoval Michal Ševeček. V nedeľu Miro Zverka.

Za OSJM zapísal: Miroslav Zverka
Foto: © 2016 Miroslav Zverka, HDS CZ, OSJM       

Zpět na hlavní výpis