Jazerná jaskyňa a potápačský prieskum v auguste 2016

25.10. 2016

V doline Furmanca neďaleko Tisovca, iba pár desiatok metrov nad Periodickou vyvieračkou, sa pri železničnej trati nachádza vchod do Jazernej jaskyne, ktorú objavili v roku 1952 tisovskí jaskyniari pod vedením Svätopluka Kámena. Prvý z objaviteľov Zbigniew Nišponský vošiel vtedy aj s druhým jaskyniarom cez objavený vchod nachádzajúci sa vyššie nad traťou. Koncom januára, po pár spoločných akciách sa podarilo jaskyniarom dostať do veľkého priestoru s jazerom, kde ich zastavila vodná plocha, ale otvor na protiľahlej strane im nedal spávať. Nasledovalo niekoľko pokusov o preplávanie 1. jazera, potom sa podarilo jaskyniarom prejsť cez skalný most a objaviť 2. aj 3. jazierko, pričom si všimli vzájomnú súvislosť hladín a objavili aj jav periodického kolísania výšky hladiny. V roku 1954 sa podarilo potvrdiť súvislosť kolísania hladín s Periodickou vyvieračkou za pomoci natiahnutého telefonického kábla od jazierok v jaskyni až k Periodickej vyvieračke.

V roku 1968 košický potápači, členovia sekcie speleopotápania pri horolezeckom oddiele TJ VŠT v Košiciach Zbigniew Nišponský a Tibor Sasvári sa pokúsili o dosiahnutie dna v 1. jazere. Svoj pokus pre zlú viditeľnosť ukončili v 28 metrovej hĺbke. Ďalší potápačský pokus nasledoval 15.3.1969, kedy Tibor našiel plochu ďalšieho jazierka aj s 2 menšími a jedným veľkým komínom nad ním. Z tohto obdobia pochádza aj Tiborov pamäťový náčrt z oblasti jazier. V auguste 1972 spomínaná dvojica potápačov opäť uskutočnila ponor so snahou nájsť dno. Zastavili sa na dne v hĺbke 31 m, pričom popísali, že počas klesania do sedimentov na dne bol tento proces sprevádzaný zvukovým efektom ako keď sa prebárate do zhora zamrznutej vrstvy snehu. Dvojica ešte počas roka uskutočnila opakujúci sa pokus. Zbigniew opísal v stene jazera veľmi poddajný vápenec, do ktorého bolo možné zabodnúť celú dlaň s vystretými prstami, pričom predpokladal, že dno jazera tvorí ten istý materiál.
Ďalší potápačský prieskum sa uskutočnil v dňoch 7.–8.3.1974 kedy sa do jazera ponorili potápači Peter Ošust, Tibor Sasvári a švajčiar Ariel Schärer z Medzinároného jaskyniarskeho klubu z Zürichu. Pri ďalších pokusoch o prieskum jazier potápali potápači Ariel Schärer a Mano Oetiker, J. Štetina, Braňo Šmída a Karol Kýška, Jozef Gliviak, Peter Kubička. Podrobnejší popis je možné nájsť v príspevku „Z histórie jaskynného potápania v tisovskom krase – Jazerná jaskyňa“ od Dušana Hutku (Spravodaj SSS 3/2012, str. 29–35).

Na nadviazanie spelopotápačských prieskumov sa v júni 2016 podujala aj skupina vytvorená okolo Jána Blaha. Po júnovej zoznamovacej akcii s Jazernou jaskyňou spojenou s fotografovaním priestorov pod vedením Michala Ševečeka, prišla na radu speleopotápačská akcia v Jazernej jaskyni.

Štvrtok 4.8.2016

Počas slnečného a chvíľami málo oblačného počasia 4.8.2016, sa v poobedných hodinách pred Jazernou jaskyňou pri Tisovci stretla skupina jaskyniarov: Ján Blaho a Zuzana Schusterová z OSJM, Michal Ševeček, Martin Kučera, Csaba Igáz a Marcel Adam zo Speleo Bratislava, z miestnych jaskyniarov zo Speleoklubu Tisovec Dušan Hutka a Miroslav Hecko. Po príchode sa dozvedia od miestnych jaskyniarov o úspešnom prekopaní a uvoľnení závalu z 2. na 3. augusta 2016 v stúpajúcej chodbe s predpokladom smerovania nad 4. jazierko, ktoré v roku 1968 popísal Tibor Sasvári, pričom ho zaznačil aj vo svojom pamäťovom náčrte (Obr. 1). Spomínaná skupina spoločnými silami transportovala 4 batohy s fľašami 2 x 7 lit. na 250 bar a 2 x 8 lit. na 300 bar. Okrem toho ďalšie 2 transportné batohy s meracími zariadeniami. Počas transportu Michal Ševeček umiestnil dataloggery EL-USB-2 pre záznam teploty a vlhkosti (rozsah merania teploty 0,5 °C s presnosťou 1 °C v danom rozsahu merania). Do vstupnej chodby jaskyne na strop 1 ks (približne v oblasti mer. bodu č. 7), druhý pri meracom bode č. 31, asi 4 metre smerom od neho k jazierkam na ľavej stene, v úrovni 1,5 m nad dnom chodby. Cieľom bolo zistiť aký vplyv má klesanie a stúpanie hladiny na prúdenie vzduchu v jaskyni a ako ďaleko od jazier sú tieto zmeny ešte merateľné, keďže pri minulej návšteve si skupina okolo J. Blaha overila kolísanie hladiny o približne 0,5 m, pomerne s veľkou plochou jazierok, pričom toto sa odohráva v krátkom časovom intervale. Predpokladali aj pohyb vzduchu, prípadne zmenu teploty, ak by to bol uzavretý systém.

Michal do 1. jazierka spustil na šnúre zaťaženej olovom potápačské počítače Liquivision. Ponoril ich do hĺbky 10 m. Jeden zaznamenával hĺbku v 1 sekundových intervaloch, druhý v 10 s intervaloch. Ako záloha bol použitý ešte Aladin 2G. Počítače ukotvil na brehu jazera pričom zaznamenávali klesanie a stúpanie hladiny zmenami hĺbky ich vlastného ponorenia v danej chvíli. Cieľom bolo zistiť presnejšiu charakteristiku priebehu stúpania a klesania hladiny, tvar jednej periódy. V prípade, že sa zaznamená zmena cyklu aj s dataloggermi, tak bol Michal zvedavý na vzájomné porovnanie kriviek zo záznamov. Akciu ukončili okolo 17.45.

Piatok 5.8.2016

V piatok sme po 9.00 vyrážali k Jazernej jaskyni. Účastníkmi boli: Lukáš Appelt a Jiří Honzejk, Jan Blaho, Dušan Hutka, Miro Zverka, Zuzana Schusterová, Lucia Strelková a Michal Ševeček. Za slnečného počasia s minimálnou oblačnosťou sme vošli do jaskyne o 10.15. Spoločnými silami sme odtransportovali 12 plných jaskyniarskych vakov. Tu sa jasne na komfortnom presune podpísala prítomnosť šikovných chalanov z Liberca. Po príchode k priestoru jazierok sme si všimli nejaké pozostatky materiálu z predchádzajúcich potápaní. Potápači si rozvinuli plachtu a začali chystať potápačský výstroj. Ostatní sme sa rozliezli na svoje stanoviská k svojim povinnostiam. Ján Blaho zabezpečoval podporu pre potápačov Michala Ševečeka a Zuzanu Schusterovú. Lucia robila komunikačný kanál, chalani z Liberca realizovali obhliadku priestorov, keďže tam boli prvý raz a pomohli s transportom výstroja.

Z Michalovho zápisu sa dočítame:
„Plán bol vystrojiť najprv mňa. Jano Blaho zostavil fľaše kým som sa prezliekol. Keď bolo všetko pripravené pri 2. jazierku, presunul som sa na plošinu, ktorá je na začiatku jazierka. Uviazal som si vodiacu šnúru. Voda bola dosť kalná, po zanorení som sa snažil držať určitý smer. Nebolo možné odčítavať ani hĺbku ani smer kompasu a tak som sa len držal steny po hmate. Podarilo sa mi nájsť vhodné miesta na vyviazanie šnúry a pomaly som napredoval. Keď som sa snažil preplávať do 4. jazera vždy som skončil v pukline 2. jazera alebo v menšej vzduchovej kapse. V 4. jazere bolo niekoľkokrát vidieť moje svetlo a počuť bublanie z vydychovaného vzduchu, ktoré signalizoval Miro Zverka ako sme spoločne komunikovali, keď som bol nad hladinou. Snažil som sa ísť hlbšie a nájsť cestu v spodnejších puklinách terasovitých stien. Nakoniec som sa stočil a dostal do 1. jazera. Tam som ukončil šnúru a vynoril som sa pri nafukovacom člne. Zuzka už bola pripravená a tak som sa po mojej šnúre vrátil pre ňu do 2. jazera.

Cesta bola preplávaná síce v nulovej viditeľnosti, ale bez problematických častí alebo reštrikcií. Z 2. jazera som potom spolu so Zuzkou išiel hľadať ďalšie odbočky, priviazal som navijak k mojej šnúre v bode, kde sa stáčala a spustil som sa do maximálnej hĺbky. Cestou som po hmate hľadal navijak, ktorý mi vypadol pri preväzovaní. Keď som sa cez niekoľko terás dostal na dno, ucítil som zvláštny charakter sedimentu. Pocitovo pri zatlačení na dno to pôsobilo ako hustejší sneh, ktorý sa prepadával pod väčšou váhou. Nebolo možné pozorovať žiadne javy spojené s periodicitou alebo prúdením vody. Vrátil som sa teda späť k linke a pokúsil som sa nájsť ešte raz smerovanie k 4. jazierku. Bohužiaľ som zasa skončil v pukline 2. jazierka. Meranie a mapovanie nebolo reálne i keď sme ho pôvodne chceli uskutočniť a boli sme na to vybavení. Rozhodli sme sa ukončiť ponor a počkať na lepšie podmienky.

Sumarizácia ponoru: podarilo sa nám prepojiť 2. a 1. jazierko vyviazanou šnúrou. Dosiahnuť dno, a potvrdiť prepojenie so 4. jazerom presvietením. Cestou z jaskyne som pozbieral počítače a meracie zariadenia.
Čas zanorenia: 12:46
Ponor trval: 75 min
Maximálna hĺbka: 21,7 m
Teplota vody: 9 °C (bez zmeny, konštantná teplota)“

Ja som ešte spravil pár fotografií. Potom s Luciou a Janom sme zabezpečili transport fliaš od 1. jazierka. Potápači sa začali prezliekať a po zbalení vecí sme sa pobrali von z jaskyne. Na denné svetlo sa poslední zo skupiny dostali o 15.15.
Michal stiahol údaje z počítačov. Datalogger pri jazierkach zaznamenal nejakú periódu s rozdielom teploty o 0,5 °C (Obr. 2). Datalogger vo vstupnej chodbe nezaznamenal žiadnu zmenu, len konštantnú teplotu s hodnotou 9,0 °C. Pri kofole sme spoločne pozreli záznamy a vyzeralo to tak, že periódy z počítačov a dataloggeru spoločne súvisia. Trochu nám robil problém nie presne nastavený čas na jednotlivých počítačoch vrátane rovnakého času na dataloggeroch a ešte väčší problém časový posuv po pár hodinách na jednotlivých zariadeniach, síce sa jednalo o desiatky sekúnd ale predsa. To bola naša nová skúsenosť s nutnosťou synchronizácie časov do budúcna. Dĺžka periódy sa potvrdila z predchádzajúcich pozorovaní, pričom cyklus vyzeral nasledovne – okolo 5 minút stúpanie hladiny a potom prudké klesanie asi tiež s 5 minútovou dĺžkou, ale ku koncu s pozvoľným klesaním pričom celý cyklus jednej periódy dosahuje čas okolo 40 minút (Obr. 4). Spracované dáta je možné vidieť na obr. 3.

Nedeľa 7.8.2016

Okolo 9.00 sa stretávame pred jaskyňou ešte v silnejšej zostave ako v piatok 5.8.2016, za Speloklub Tisovec: Miroslav Hecko, Katarína Hutková, Dušan Hutka, za Speleo Bratislava a OSJM: Michal Ševeček, Lucia Strelková, za OSJM: Ján Blaho, Zuzana Schusterová, Miroslav Zverka, za ZO 4-01 Liberec, ČSS: Jiří Honzejk, Lukáš Appelt. Skupina spoločne odtransportovala 11 vakov s vybavením až k priestoru jazierok. Michal cestou nainštaloval do vstupnej chodby za šikmou puklinou jeden datalogger (približne v meracom bode č. 18) a druhý do plazivky (približne merací bod č. 25). Potápač Ján Blaho si postupne nastrojil 2 x S80 v sidemount konfigurácii, ktoré som mu pomohol presunúť cez most k 2. jazierku, na čo sa Lucia nemohla pozerať. Chlapci z Liberca medzitým stabilizovali kotviaci bod nad jazierkom č. 4, vo vrchnej časti studne. Po čase dole zostúpil po lane Miro Hecko v snahe prebádať studňu a nájsť pokračovanie. Pri zostupe ho fotorafoval Dušan Hutka. Podľa nákresu od T. Sasváriho sa na konci 4. jazierka mali nachádzať dva komíny. Medzitým Zuzka Schusterová asistovala Janovi Blahovi pri konečnom strojení sa na plošine 2. jazierka.
Cieľ bol jasný prepojiť 2. jazierko so 4. Chalanov z Liberca vystriedal Michal a spustil na šnúre potápačské svetlo. Keď sa svetelné lúče objavili na konci 2. jazierka, Jano začal svoju spájajúcu misiu. Tá mu trvala len pár sekúnd a ozvali sa ovácie. Ja som sa to snažil všetko fotograficky zachytiť vrátane kulminácie hladiny obr. 5.
Jano asistoval Mircovi Heckovi pri naliezaní do komína, ten vystúpil pár metrov hore. Michal spustil kameru a Jano natočil daný priestor 4. jazierka z hladiny vrátane prechodu, ktorý je možné preplávať na nádych. Po Mircovom skonštatovaní, že už sa nedá v komínoch ďalej pokračovať, kvôli blatu a absencii kotviacich bodov, Mirec vyliezol hore do studne a Jano sa vrátil do 2. jazierka. Potom sa pokúsil zanoriť do 1. jazierka a vyniesť vzorku sedimentu. To sa mu ale nepodarilo, kvôli zlej viditeľnosti – tá nebola lepšia ako v piatok a tiež nemožnosti vyrovnať tlak v uchu. Musel sa teda vrátiť.
Keďže sme spravili čo sme chceli, pobalili sme výstroj a začali sme transport k východu na povrch. Aj tu sa ukázalo ako nám chalani z Liberca veľmi pomohli. Ani sme nevedeli ako a boli sme za pol hodinu vonku aj so všetkým vybavením. Michal cestou zobral dataloggery. Akciu sme ukončili o 12.30, ale ešte nás čakalo očistenie a zbalenie vecí.

Z akcií v Jazernej jaskyni Michal Ševeček vypracoval TD.

Za OSJM napísal: Miroslav Zverka, 06.10.2016
Zdroj: http://www.osjm.sk/OSJM/akcie/Jazerna_Tisovec_speleopotapanie_aug_2016.php

Fotogaléria – Jazerná jaskyňa a potápačský prieskum v auguste 2016

Zpět na hlavní výpis